Výnimočný úspech našej prváčky v 22. ročníku celoslovenskej literárnej súťaže
PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO
V dňoch 4. až 5. júna 2014 sa v Nových Zámkoch, v meste, kde dlhodobo žil a pôsobil kodifikátor 1. spisovného jazyka Anton Bernolák, konalo slávnostné vyhodnotenie 22. ročníka literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.
Do literárnej súťaže sa zapojilo celkom 113 škôl z celého Slovenska, stredných škôl sa zúčastnilo spolu 19. Ak vezmeme do úvahy, že odborná porota prečítala spolu 618 prác, z toho 56 od stredoškolákov, môže nás len tešiť, že ľudí „od fachu“ – odborníkov z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, Matice slovenskej, Štátneho pedagogického ústavu, Ministerstva kultúry, práca študentky Daniely Haničákovej z I. SA tak zaujala, že ju zaradili do listiny víťazov v 3. kategórii. Pre našu školu je ocenenie mimoriadne cenné a touto cestou môžeme našej žiačke poďakovať za vzornú reprezentáciu SPŠ v Poprade. Aby ste sa presvedčili, že našej Danke „to píše“, posúďte sami, prinášame úryvok z jej práce Najkrajší kút:
„Odmala som chodievala na výlety do prírody s rodinou či s kamarátmi. Odkrývali sme niečo skryté, niečo slovenské. Pozorovali sme nádhery rodnej zemi. No čím som bola staršia, tým som sa už viac zaujímala o svet za hranicami. Čítala som encyklopédie a v televízii pozerala rôzne dokumenty o najkrajších miestach sveta. Povedala som si: „Keď budem veľká, precestujem celý svet!“ Chcela som ísť čím ďalej od rodnej vlasti a pozorovať ľudí a ich kultúru. V mojom živote sa pomaly strácal zmysel, prečo ostať v rodnom kraji a mať ho rada. Veď aj tak sme na mape iba maličký štátik, ktorý je farebne vyznačený medzi oveľa vyspelejšími krajinami.
Oči sa mi otvorili počas čítania diel našich známych slovenských autorov na hodinách literatúry. Spomínate si na diela Sama Chalupku Mor ho! či Jána Bottu Smrť Jánošíkova? V skladbe romantického básnika čítame, ako obetaví Slovania bojujú proti rímskemu cisárovi, aby si udržali slobodu. V posledných veršoch básne Mor ho! čítame: „A ty, mor ho! - hoj mor ho! detvo môjho rodu,/ kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;/ a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:/ mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
Text a fotografie: PaedDr. Mária Marcinková