Zase sme sa nudili. 24.4.sme sadli do autobusu a zamierili sme si to do Talianska. Prvou
našou zastávkou bola Verona a balkón, pod ktorým Rómeo romanticky vyznával lásku Júlii.
Ozaj, viete o tom, že práve tento rok je výročím úmrtia Viliama Shakespeara? Ešte sme sa
zastavili v Aréne a potom sme nasmerovali autobus do Milána, kde sme sa povozili metrom,
navštívili sme druhú najväčšiu katedrálu v Taliansku a hľadali sme skalu, pardón, la Scalu.
V sobotu sme sa loďou plavili po jednom z najkrajších jazier v Európe de Como, kde sme
navštívili Villu Carlottu z 18.storočia. Vďaka rododendronom a 150 druhom azaliek je tou
najromantickejšou zelenou oázou v Taliansku. Obedovali sme v mestečku Bellagio so
strmými uličkami, ktoré je od roku 1800 romantickým mestečkom. V nedeľu nás privítal
upršaný Turín, ale nám to nevadilo. Boli ste niekedy v múzeu automobilov? Autíčka sú
prekrásne, chlapci boli nadmieru spokojní. Bol tam aj Shumi a jeho autíčko. Videli ste
niekedy Turínske plátno? A ešte múzeum kinematografie a panoramatický výťah na vrchol
kupoly. Máte pocit, že nemáte strach z výšky? No tak skúste nastúpiť do výťahu, ktorý sa drží
na zopár lanách, a vyvezte sa do výšky. Potom sa porozprávame. Ešte sme sa vyspali u tety
Rózy a potom už rovno, popod Mont Blanc, do Ženevy. Videli ste kvetinové hodiny a fontánu
Jet´eau? Ani vám nebudeme hovoriť, koľko stojí obed v Ženeve. Boli sme pozrieť múzeum
Červeného kríža a odfotili sme sa pred budovou OSN (tam sa nám, bohužiaľ, nepodarilo
vybaviť vstup). V utorok sme si to namierili priamo do CERN-u. Na recepcii nás čakala
rodáčka zo Štrby, ktorá nám robila sprievodkyňu celé dva dni. Porozprávala nám o CERN-e
a aj o jeho histórii, čo je náplňou výskumu a my sme tomu rozumeli. Obedovali sme v jedálni,
kde sa chodia najesť najväčšie kapacity v oblasti fyziky. Takí normálni ľudia, usmievajú sa
a žijú si svoj život s časticami, počítačmi a rovnicami. Ešte sme navštívili výstavu
Mikrokozmos a Global. V utorok nás čakal ALICE a hĺbka 70 metrov. Dostali sme každý
svoj prístupový čip, prilbu a vošli sme do výťahu. Nedostane sa tam ktokoľvek, my sme mali
to šťastie dotknúť sa magnetov, ktoré obkolesujú trubicu, kde sa „varí“ vesmír. Najbližšia
návšteva, keď sa budete môcť dotknúť urýchľovača, bude až o 10 rokov. Škoda, že ste tam
neboli. Nasledovala cesta domov, rovno pod Tatry.
Ďakujem všetkým, ktorí tam boli so mnou a mohla som sa na nich spoľahnúť.
Janette Dlugošová




