Milí študenti, máme pre vás zaujímavú súťaž v písaní vlastných literárnych prác.
Si dobrý v písaní slohov? Dokážeš sa originálne vyjadrovať? Máš chuť vykúzliť na papieri svoje myšlienky o materinskom jazyku? Tak teda sa pridaj ku všetkým svojim kamarátom a zapoj sa do 23. ročníka celoslovenskej súťaže v tvorbe prozaických žánrov a básní
„Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko“
Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní.
Príspevky do súťaže posielajte, prosím,elektronickou poštou ako prílohu.
Uzávierka súťaže: do 15. januára 2015
Adresát: marcinkova.maria@gmail.com
Predmet: súťaž PMRS, meno a priezvisko, trieda
Odporúčaný typ písma: Times New Roman, veľkosť 12
Tento ročník sa bude niesť v znamení 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra.
Mená víťazov školského kola súťaže budú zverejnené na stránke koly do 30. januára 2015.
Päť najlepších prác odmeníme a zašleme do celoslovenského kola.
Bližšie informácie o školskom kole súťaže podá M. Marcinková a ostatní vyučujúci SJL.
P. S. Pre inšpiráciu uvádzame úryvok z práce Danky Haničákovej, študentky našej školy, ktorá v minulom školskom roku ocenená čestným uznaním:
„Slovensko... Prečo ho mám rada? Keď som bola o trochu mladšia, rodnú krajinu som brala ako samozrejmosť. Áno, som Slovenka. Mám národnosť slovenskú, taktiež i moji rodičia.Hovorím jazykom slovenským. Žijem tu, mám tu rodinu i priateľov. To bolo všetko. Vtedy som si neuvedomovala, aké krásne tajomstvá i hodnoty skrýva naša domovina.
Odmala som chodievala na výlety do prírody s rodinou či s kamarátmi. Odkrývali sme niečo skryté, niečo slovenské. Pozorovali sme nádhery rodnej zemi. No čím som bola staršia, tým som sa už viac zaujímala o svet za hranicami. Čítala som encyklopédie a v televízii pozerala rôzne dokumenty o najkrajších miestach sveta. Povedala som si: „Keď budem veľká, precestujem celý svet!“ Chcela som ísť čím ďalej od rodnej vlasti a pozorovať ľudí a ich kultúru. V mojom živote sa pomaly strácal zmysel, prečo ostať v rodnom kraji a mať ho rada. Veď aj tak sme na mape iba maličký štátik, ktorý je farebne vyznačený medzi oveľa vyspelejšími krajinami.
Oči sa mi otvorili počas čítania diel našich známych slovenských autorov na hodinách literatúry. Spomínate si na diela Sama Chalupku Mor ho! či Jána Bottu Smrť Jánošíkova? V skladbe romantického básnika čítame, ako obetaví Slovania bojujú proti rímskemu cisárovi, aby si udržali slobodu. V posledných veršoch básne Mor Ho! čítame: „A ty, mor ho! - hoj mor ho! detvo môjho rodu,/ kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;/ a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:/ mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
