A boli sme v CERN-e.
V pondelok sa nám nechcelo ísť do školy. Známky sme mali zakrúžkované, tak čo už. Sadli sme do autobusu a vydali sa na 1500 km cestu do CERN-u. Poobzerali sme si všetko, čo bolo dostupné širokej verejnosti. Zvyčajne takáto prehliadka trvá 3 hodiny, my sme tu strávili 2 dni! V úvode nás čakala prednáška o tomto veľkom komplexe. Vysvetlili nám, ako sa pohybujú častice a zoznámili sme sa s Higgsovým bozónom. Videli sme lineárny urýchľovač, kde sa rozbiehavajú častice a pokračujú v cyklickom urýchľovači. Obzreli sme si Atlas a porovnali sme ho s CMS. Škoda, že sme tam neboli skôr (natáčali tam Anjelov a démonov) alebo budúci rok (CMS bude otvorený a prístupný verejnosti). Boli sme LEN v hĺbke 90 metrov a dostali sme sa až pred dvere solenoidu, lebo práve prebiehal experiment. Nakoniec sme sa stretli aj s bývalým študentom SPŠ, ktorý pracuje pre CERN. Sme radi, že študenti našej školy nás reprezentujú aj medzi desiatimi tisícmi zamestnancov tohto komplexu a svojou prítomnosťou prispievajú k vedeckej práci pri objavoch mikrosveta. V stredu poobede nás čakala interaktívna hra a dvojhodinové behanie po Ženeve. Súťaž sme si vyhodnotili na ubytovni a dostali sme aj ocenenia.
Vo štvrtok ráno sme nastúpili do autobusu a zamierili do Paríža. Čakala nás tam prekrásna Eifelova veža a plavba po Seine. Pocit, ktorý zažijete na kývajúcej sa veži je nezabudnuteľný. A vysvietená Eifelova veža na vlastné oči, no proste zážitok na celý život.
V piatok sme si urobili prechádzku popri Seine, obzreli sme si Notre Dame (v tomto roku oslavuje 850 rokov existencie), v Louvre nás čakala Mona Lisa ( Posledná večera hosťuje v Miláne) a kto mal ešte dosť energie, poprechádzal sa po Avenue des Champs-Elysées. Naskytol sa mu pohľad na Paríž (vraj je to väčší zážitok ako pohľad z Eifelovky).
Unavení a plní zážitkov sme nasadli do autobusu a zamierili domov. Škoda, že ste neboli s nami. Môžete nám závidieť. To, čo sme videli a kde sme boli. Môžete nám závidieť priateľstvá, ktoré tam začali. A hlavne nezabudnuteľné zážitky, na ktoré budeme spomínať celý život.
Janette, Filip, Jakub, Žitto, Rišo, Domino, Marek, Tomáš, Kozi, Jano, Denis, Miloš, Samo a Andreas