Expedícia Overtornea
Deň deviaty
30.9.2006
V škole dnes máme voľný deň, tak sme sa s požičaným mikrobusom vybrali na návštevu susedného Nórska.
Keďže sme vyrazili o piatej hodine vstávali sme veľmi skoro. Cesta bola výborná až na počasie, ktoré bolo vo Švédsku nie veľmi prívetivé, pršalo a miestami snežilo, ale po prekročení hraníc šibnutím čarovného prútika sa vyjasnilo a mohli sme sledovať abrazívne formy periglaciálneho reliéfu.
Prvou zastávkou bolo mesto Galivare, kde sme sa snažili natankovať, ale bol to dosť veľký problém, lebo všade tu tankujú kartou. Ale nakoniec sa nám podarilo nájsť benzínovú pumpu na švédske koruny. Zatiaľ čo niektorí tankovali, iní si stavali snehuliačika.
Cestou do mesta Kiruna sme navštívili Ice hotel, ktorý bol momentálne vo výstavbe a funguje od novembra, až dokiaľ sa neroztopí sneh. Hotel sme síce nevideli, ale lietal tam okolo psí záprah, tak sme si ho odfotili.
Našou ďalšou zastávkou bolo mesto Kiruna, ktoré je hlavným európskym mestom baníctva, kde sa ťaží magnetit, ktorý sa železnicou dováža do prístavu Narvik. Z 25 tisícového mesta sme toho veľa nevideli, pretože tam bolo veľmi zlé počasie.
Čím viac sme sa približovali k cieľu, počasie sa začalo meniť a príroda nám odkrývala svoju krásu. Prechádzali sme cez národný park Abisko, kde sme videli Laponskú bránu. A čuduj sa svete - aj veterné elektrárne.
Prekročením švedsko-nórskej hranice sme pozorovali vplyv golfského prúdu na prírodu. Pripomínalo to naše tatranské letné počasie(stromy zalistnené, tráva zelená).
V Narviku sme sa snažili navštíviť múzeum druhej svetovej vojny, ale v sobotu nebolo otvorené, tak sme išli vyskúšať teplotu severného ľadového oceánu.
Narvik bolo prvé mesto, kde sa vylodili nemecké vojská, aby obsadili prístav Narvik a mesto Kiruna. V celom meste sa nachádzali zaujímavé sošky.
Cestou späť sme mali čo robiť, aby sme zamedzili zrážke s líškou a veveričkami.
Celou cestou vytrvalo pršalo.
