Jazyk označuje hovorenú reč, pomenovanie vzniklo podľa orgánu jazyka, bez ktorého by sme nevedeli hovoriť.
Písmo je súbor písmen alebo znakov, ktorý slúži na grafické znázornenie hovoreného jazykového prejavu.
Vznik jazyka a písma
Na začiatku svojho vývoja človek ešte nevedel hovoriť. Dorozumieval sa posunkami, gestami a mimikou tváre, rôznymi zvukmi a výkrikmi. Vývoj myslenia viedol k vytvoreniu hovorenej reči a neskôr k vynálezu písma. Hospodársky život si vyžadoval presnú organizáciu práce, zhotovovanie záznamov a evidencie. To bola pravdepodobne hlavná príčina vzniku písma a zároveň koniec obdobia praveku a začiatok obdobia staroveku. Veda, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom a štúdiom písma sa nazýva paleografia - názov je odvodený od gréckych slov palaios = starý agrafé = písmo.
Typy jazykov
Podľa povesti z histórie Babylonu vraj kedysi ľudia hovorili jednou rečou. Keď sa rozhodli postaviť vysokú vežu, Boh sa na nich nahneval, vežu zrútil a za trest im zmiatol jazyky, takže odrazu každý hovoril inou rečou. Tak sa vysvetľuje vznik mnohých jazykov, ktorými dnes ľudia hovoria.
Skutočnosť ja však taká, že každé spoločenstvo ľudí si vytvorilo vlastnú reč celkom prirodzene. Jazyky sú veľmi odlišné a predpokladá sa, že v súčasnosti existuje na svete asi 5 600 jazykov. Medzi najrozšírenejšie jazyky sveta dnes patria – čínština, angličtina, hindčina, španielčina, ruština, arabčina, bengálčina, portugalčina, japončina, nemčina, francúzština a taliančina.
Také veľké množstvo jazykov ľuďom bránilo v komunikácii, preto sa snažili zaviesť jazyk, ktorým by sa dorozumeli všetci. V stredoveku bola takýmto jazykom latinčina, dnes je to angličtina. Neskôr ľudia vytvorili aj akýsi umelý jazyk, zložený z viacerých svetových jazykov a nazvali hoesperanto. Latinčina sa dnes označuje ako „mŕtvy jazyk“ – síce sa používa v určitých kruhoch, napr. medicíne, botanike a zoológii, ale už sa nevyužíva ako hovorový jazyk.
VZNIK PÍSMA
Piktogram
V roku 3 500 pr. n. l. sa v Mezopotámii a Strednom Východe objavilo prvé jednoduché obrázkové písmo, v ktorom obrázok vyjadroval slovo a niekedy aj celú vetu. Približne pred sto rokmi našli v jaskyni Altamira v Španielsku obdivuhodne realistické vyobrazenia bizónov, diviakov a kamzíkov. Najstaršie kresby majú dvadsaťtisíc, podaktoré i tridsaťtisíc rokov. Zvieratá sú zobrazované s neuveriteľnou znalosťou ich anatómie a zvykov.
Dnes sa piktografický jazyk používa ako doplnok písma (grafiky, kresby, ilustrácie).
Klinové písmo
Boli to znaky v podobe klinov a čiar, ktoré spolu tvorili slová. Sumeri kreslili obrázky do mäkkej hliny zahrotenou trstinou. Písali z hora dole, neskôr z ľava doprava. Hrot trstiny mal klinovitý tvar.
obrázky sa po kliknutí zväčšia
Hieroglyfy
Vznikli v 4. tisícročí pred Kristom. Bolo to obrázkové písmo starých Egypťanov vyryté do kameňa alebo na papyruse, rozlúštil ho Champollion (počas Napoleónovej výpravy v Eg. našiel Rosetskú dosku obr. s tým istým textom v troch jazykoch).
obrázky sa po kliknutí zväčšia
Fenické písmo
V druhom tisícročí pred našim letopočtom žili na území dnešnej Sýrie Feničania, ktorí vytvorili spoluhláskovú, tzv. severosemitskú abecedu s dvadsiatimidvomi písmenami.
Z fenického písma vzniklo 80 percent známych abecedných sústav. Fenické písmo sa písalo sprava doľava.
Grécke písmo
Grécke písmo „klasická“ abeceda pozostáva z dvadsiatich štyroch písmen.
Existovali dve centrá: východogrécke, ktoré ovplyvnilo typ abecedy iónskej a atickej, a centrum západogréckej kultúry, kde vznikol variant dórska. Klasická grécka abeceda sa vyvinula z iónskeho typu presne v roku 403 pred n. l. Východné písmo ovplyvnilo vznik slovanského písma. Gréci tesali písmo do kameňa, tomu hovorili monumentálne, ďalej písali na papyrus a pergamen štetcom alebo písacou tyčinkou.
obrázky sa po kliknutí zväčšia
Abeceda alfabeta – je pomenovaná podľa prvých dvoch písmen gréckej abecedy alfy a bety. Vznikla v 9. a 8. storočí pred Kristom. Má 24 písmen a aj samohlásky, preto hovoríme, že gréci písmo vokalizovali.
Latinské písmo
V dobe rozkvetu gréckej kultúry, asi 300 rokov pred naším letopočtom, sa písmo dostalo prostredníctvom gréckych kolonistov na Sicíliu a Apeninský polostrov, kde sa s ním zoznámili Etruskovia a Italikovia. Začal sa bohatý vývoj latinčiny. Najstaršie nápisy písané latinčinou pochádzajú zo 6., možno zo 7. storočia pred n.l. Moc Rímskej ríše mala za následok, že Rimania trochu pozmenili vonkajšiu formu etruských písmen a zredukovali ich počet. Tak vzniklo latinské písmo, ktoré bolo tvorené 24 písmenami, písali a čítali sa zľava doprava.
Rimania tesali písmená do kameňa. Písané texty sa dochovali na papyrusoch a pergamenoch, ale aj na stenách v Pompejach.
Starí Rimania používali písmená abecedy aj pre čísla:
I=1, V=5, X=10, L=50, C=100, D=500, M=1000
obrázky sa po kliknutí zväčšia
Katolícka cirkev vytvorila z latinčiny liturgický jazyk. Latinské písmo sa začalo prispôsobovať jazykom, čo vznikli nielen na základe latinčiny, ale aj jazykom značne odlišným od latinčiny.
Latinka, hlaholika a azbuka – latinka vznikla v 7. storočí. Dá sa povedať, že je to abeceda, ktorú používame dnes. Používa ju veľa európskych národov. Naši predkovia poznali prvý jazyk hlaholiku, ktorú zostavil Konštantín. Po smrti Konštantína na jeho počesť sa písmo nazvalo cyrilika. Z neho vznikla azbuka.
Kaligrafia
Kaligrafia znamená krásny rukopis, nádherné písmo.
Mária Mária Strom
Predchodcovia knihy alebo pohľad do minulosti
Hlinené tabuľky
Predchodcami knihy, ako ju poznáme dnes, boli asi v 4. storočí pred n. l. pálené hlinené tabuľky Sumerov, Asýrčanov a Babylončanov. Rimania a Gréci písali na drevené, olovené, alebo tabuľky vyrobené zo slonovej kosti.
Zvitok a papyrus
Ďalším predchodcom knihy bol zvitok, na výrobu ktorého bol používaný papyrus. Papyrus bola látka získavaná zo šachora papierodárneho. Listy, ktoré sa vyrábali krížovým lepením tenkých pásikov zo stonky, boli spojené do zvitka. Papyrus vynašli Číňania už okolo roku 3000 pred n. l. Na papyrus sa písalo pomocou stebiel, náplň na písanie bola vyrobená z roztokov sadzí a cinobra.
Kódex a pergamen
V 2. storočí pred n. l. bol zvitok nahradený kódexom. Kódex, to sú poskladané pergamenové papiere zopnuté dvomi drevenými tabuľkami. Pergamen bol vyrábaný z jemnej, sušenej a hladenej oslej, bravčovej, kozej, ovčej či teľacej kože. Bol usušený v napnutom stave za nízkej teploty. Často bol natieraný plavenou kriedou a hladený pastou. Mohol sa použiť aj viackrát. Rozmnožovanie textov v staroveku zabezpečovali špeciálne vyškolení nevoľníci, v stredoveku mnísi alebo učenci.
Kniha a papier
V 12. storočí sa cez Španielsko vďaka Arabom dostal do Európy papier. Prvý mlyn na papier je historicky zachytený v roku 1389 v Nemecku. Na začiatku 15. storočia sa knihy v Európe vyrábali pomocou techniky drevorytu, ktorú už dávno predtým používali Číňania.
Gutengerg a kníhtlač
Najväčšou revolúciou bol vynález kníhtlače. Nemecký zlatník Johannes Gutenberg okolo roku 1450 zhotovil matricu z tvrdého kovu, ktorú je možné používať v stále nových kombináciách. Prvou vytlačenou knihou bola 42-riadková Biblia v náklade 200 kusov. Tento vynález umožnil mnohonásobné zvýšenie produkcie knihy.
Elektronická kniha
Poslednú výraznú zmenu zažila kniha koncom 20. storočia. Svetlo sveta uzrela tzv.´"e-book" - elektronická kniha a knihy sa začali vydávať aj na CD.
Už si asi počul o tom, že tvar tvojho rukopisu dokáže o tebe niečo prezradiť. Pozri sa, čo všetko o tebe tvoje písmo vypovedá!
O tom, aká si osobnosť, prezradí veľa nielen tvar písma, ale aj medzery medzi slovami či veľkosť písma.
Keď je tvoje písmo drobné, znamená to, že si hanblivý, ale sústredený. Naopak veľké písmo značí, že si otvorený, spoločenský a máš rád pozornosť okolia.
Priemerná veľkosť je typická pre ľahko prispôsobivých ľudí. Ak nechávašmedzi slovami veľké medzery, znamená to, že máš rád slobodu.
Ak sú medzery medzi slovami malé, značí to, že nemáš rád samotu.
Okrúhle tvary písmen znamenajú, že si umelecká a kreatívna duša, naopak ostré hrany sú typické pre zvedavých a možno trochu agresívnych inteligentov.
Ak sú písmená vzájomne spojené a dotýkajú sa (týka sa to tlačených písmen), vyznačuješ sa logickým a systematickým myslením.
Štýl písma o nás dokáže prezradiť veľmi veľa. V dospelosti je každý rukopis jedinečný a také sú i osobnosti v nás.
Skúmaním rukopisu sa zaoberá grafológia, no už z najjednoduchšej analýzy toho o sebe či iných veľa zistíte.
Pozrime sa spolu na päť základných atribútov a spôsob písania konkrétnych písmen, ktoré si budeme všímať a odhaľujú autorov charakter.
1. Veľkosť písma
Ak píšeme malými drobnejšími písmenami, v živote si zakladáme na detailoch a maličkostiach, ktoré ho robia krajším. Sme skôr hanblivejšie a úzkostlivé povahy.
Ambiciózni ľudia plní ideálov a plánov naopak píšu veľkými písmenami a milujú pozornosť okolia.
Ak svoje písmo považujete za niečo medzi, budete pravdepodobne trošku zdržanlivejší a nespoločenskí, no s bohatým citovým životom.
2. Šírka
Extroverti píšu pomerne naširoko, a to platí aj o ich povahe. Sú veľmi otvorení a spoločenskí, no na druhej strane netrpezliví a nedôslední.
Ak máte naopak písmo veľmi úzke, pravdepodobne patríte medzi pesimistov, ktorí sa len ťažko vyrovnávajú s akokoľvek kritikou na svoju osobu. Ľudia s úzkym písmom však oplývajú presnosťou a dôkladnosťou.
3. Ostrosť písmen
Niekto píše písmená s ostrými hranami, iný naopak s oblejšími. Ostré písmo majú väčšinou zásadoví ľudia, ktorí nepreferujú spontánnosť. Sú vážni a inteligentní.
Zaoblene píšu osoby, ktoré si vedia užívať život a sú v ňom oveľa uvoľnenejší. Dokážu zažiariť kreativitou a majú umelecké sklony.
4. Sklon
Píšete kolmo? Budete pravdepodobne vyrovnaným a skromným človekom. Ak sa vaše písmo nakláňa príliš doprava, žijete aktívne, energicky a v dosiahnutí svojich cieľov ste vytrvalí. Menej častý sklon doľava majú bojazlivejšie a slabšie povahy.
Pri sklone ešte zostaneme. Takmer nikto z nás netlačí písmená presne rovno na riadok. Aj sklon slov vie veľa napovedať. Ak má vaše písmo stúpajúcu tendenciu, sršíte aktivitou a ambíciami. Klesajúca tendencia naopak svedčí o melancholickom človeku s chýbajúcou sebadôverou.
Váš život je ako na hojdačke, ak sa tomu podobá aj štýl vášho písma. Nepravidelný sklon ako vlnovka sa prejavuje u náladových ľudí. Ak predsa len píšete krásne rovno aj na papieri bez riadkov, môžete si gratulovať k vyrovnanosti a schopnosti mať pod kontrolou svoje emócie.
5. Medzery
Primeraná medzera medzi slovami je taká, do ktorej sa zmestí písmeno "a". Ak preň máte miesto tak akurát, ste vyrovnaným človekom so zmyslom pre poriadok. Ak sú slová natlačené tesnejšie, absentuje u tohto človeka logika a vo svojom živote sa riadite impulzívne. Široké medzery, kde sa vojde "a" minimálne 1,5 x napísané, sú charakteristické pre samotárov, ktorí majú problémy nadviazať a udržať si vzťahy.
Medzery sa objavujú aj medzi samotnými písmenami. Praktický človek s rýchlym, logickým myslením a usporiadanými myšlienkami na seba jednotlivé písmenká nadväzuje veľmi plynule. Medzery medzi písmenkami vypovedajú o niekom, kto sa pri svojich činoch riadi intuitívne a zvyčajne je založený citovo.
Jednotlivé písmená
Píšete toto písmeno s čiarou takmer navrchu? Charakterizuje vás optimizmus a ambicióznosť. Ak čiaročka pretína približnýstred písmena, srší z vás sebaistota.
Napíšete veľké "O" krásne uzatvorene? Ste nedôverčivejší voči ľuďom a máte povahu introverta.
Necháte toto písmeno s otvoreným priestorom? Ste spoločenský a komunikatívny typ.
Napíšete bodku vysoko nad toto písmeno? Máte veľkú predstavivosť. Ak bodku dáte viac vľavo, pravdepodobne často váhate. Tí, ktorí ju umiestňujú podľa normy, majú schopnosť organizácie, orientujú sa na detail a voči okoliu sú empatickí. Ak poznáte niekoho, kto namiesto bodky, používa krúžok, pravdepodobne ste sa stretli s idealistom, ktorý je ako dieťa.
Typografia ako umenie
Vďaka dobre zvládnutej typografii prečítate texty v časopisoch s ľahkosťou. Písmo v prezentácii vo vás vytvorí špecifické emócie. Dizajnom písma vytvoríte logo – značku spoločnosti. A veľkosti písma vám naznačia hierarchiu informácií v texte. To sú len niektoré funkcie, ktoré typografia plní. No dnes typografia nie je len remeslom, ktoré spríjemňuje čítanie, ale i umením, ktoré vábi naše zmysly.Nápis ako obraz, slovo ako socha sú dnes realitou na výstavách moderného umenia. Pozrite si 8 zaujímavých projektov, v ktorých písmo stelesňuje samostatný umelecký objekt.
Z jednej strany len súhrn nožov trčiacich zo steny, z inej strany nápis „Život je krásny“. Tento nebezpečný i krásny objekt predstavil Umelec Farhad Moshiri.
Streetartová umelkyňa Faith 47 maľuje grafitya poukazuje nimi na sociálne problémy dneška. „Voľno na odpočinok a rekreáciu by malo byť právom pre všetkých“ a „Ľudia majú vládnuť“:
Ak sa na pomaľované múry chudobnej brazílskej štvrte pozriete zo správneho uhla, objavíte nápisy „belleza“ (krása) a „orgulho“ (hrdosť).
Podobne sa s našim vnímaním hrá socha Damiana Roacha. Geometrické tvary sa po zaujatí správnej pozície pozorovateľa premenia na nápis „Avant Garde“.
Zrod nápisu roztrhaním riflí? Prečo nie.
Čo by na sochu vytvorenú zničením textového obsahu povedali milovníci kníh?
Sabeena Karnik vyrobila abecedu z vystrihnutých papierov, písmená ozvláštnila pôsobivými ornamentmi.
V diele Richarda J. Evansa sa na nás písmená valia i z vodovodného kohútika.
Tiago Pinto vymýšľa tváre z typografických znakov.
zdroje: internet
